10. Záver
Zostáva teda len zkonštatovať, že firmy a ich manažment žije akoby v paralelných svetoch.
Na jednej strane je tu procesné riadenie s krásnymi nástrojmi na aktívne ovplyvňovanie a manévrovanie s firmou, a na strane druhej snaha o politické rozhodovanie a hľadanie skratiek, ktoré sú pohodlné ale v konečnom dôsledku strašne drahé.
Korešponduje to aj napríklad so stratégiou firmy, ktorá radšej zoberie do pracovného pomeru lacnejších juniorov namiesto drahších seniorov. Vo finančnom porovnaní to možno nie je veľký rozdiel. Takto sa ale k cielu dostane napr. za 4 roky, zatiaľčo by sa mohla za dva. Okrem toho je tu ešte kvalitatívna stránka veci – ako to po tých štyroch rokoch bude vyzerať? Tak ako so seniormi po dvoch? Prečo nejdú firmy tou najlepšou cestou ale sa radšej učia na vlastných chybách (cyklus takejto "výuky" je 2- roky)? Prečo nepočvúvajú svojich skúsených ľudí?
Preto že tieto dva svety je niekedy problém rozoznať. Aj politici a kariérni diplomati často fundovane rozprávajú o procesnom riadení až nadobúdate dojem, že Black Belt je iba ťažkopádny amatér. A aj to, čo začalo správne môže pokračovať v paralelnej dimenzii bez toho, že by si to manažment uvedomil – stačí jedno nesprávne rozhodnutie alebo dosadenie nesprávneho človeka na rozhodujúcu pozíciu a už ste prehodili výhybku. Náprava býva často bolestivá alebo už na ňu nemáte síl.
Ak chcete byť úspešní, musíte dobre začať a potom vyvíjať aktívne úsilie a denne sa uisťovať, či sa ešte nachádzate na správnej ceste. Je to ťažké a vyčerpávajúce ale môžu vám v tom pomôcť dobre nastavené systémy, ktoré neumožnia (alebo riadne sťažia) karieristom ich prípadné úsilie o sebarealizáciu prostredníctvom gest a rozhodnutí pre efekt.
Vyberte si iba jeden vesmír, ktorý bude napĺňať cieľ, ktorý sledujete. Mne už len zostáva dúfať, že si vyberiete správne.
Späť na Obsah (začiatok Procesného riadenia)